Basnicky.sk

tu niet možnosť, že skryje
za tóny obrazov
za farby melódie
útržky obrazov

niet prázdna čo bi bilo
do očí slepých viac
čo viac by rozvábilo
ich zrak, bárz nevidiac

tu nespútajú laná
tie neutaja chuť
chuť, čo je nespútaná
čo vie vždy uniknúť

nezabránia pohyby
to rečiem bez chyby
čo list viac nezakryje
sypot a smiech zmije

odtiaľto cesty nie je
kto stavia na vieru
kto stavia na nádeje
ten nepozná mieru

raz vrhli na svet telo
a cesty nieť už späť
neskoro by nechcelo
je neskoro nesmieť

čo dostali sme naše
už nepatrí nám viac
sme ovce z hladu paše
o smäde nevraviac

s touto formou vraj bytia
nenájdem pokoja
niet možnosť znať ju žitia
pre mňa je nesvoja

plahočíme sa ľadom
raz dažďom, ohňom raz
popadáme rad-radom
kde musí každý z nás

nad touto bytia formou
ja hádžem rukou len
nech je to iba sen
nech nie je to tvár žitia