Basnicky.sk

keď v sebe hľadám nenachádzam toho, čo v sebe hľadám
ak znova vstanem z prachu krídel chcem vzlietnuť, no zas padám
na fotkách úsmev nečakajte, osud ukradol mi ho
a ak tam bol, tak len na chvíľu sa na ňom ktosi mihol

keď uverím na chvíľu v slnko, tak oči oslepí mi
kto uveril by bláznom, radšej mávne rukou nad nimi
som jedným z bláznov, slúžim k smiechu, na zaplašenie nudy
no nik nevidí, nepočuje, krvi a slzy prúdy

mám v rukách chvíle ticha, mieru, smútok o chvíľu s hnevom
neviem či slová, rýmy, verše sú revom, a či spevom
neviem, netuším, nechávam sa opantať večne snami
u mňa nikdy nezvíťazí už slasť, šťastie nad ranami

zober mi slova, vezmi ústa, vždy spálim mosty k ránam
nemám mapu čo vedie k raju, nemám kľúč k jeho bránam
ak zazriem iba záblesk raja, ak skúsim jeho plody
hneď strhne ma a vrhne osud v jeho tak kalné vody

nádejám sa a trúfam stále, ja neviem prestať veriť
mám luk i terč pred očami, viem, no neviem presne mieriť
ak vystrelím šíp, skepsa naspäť ho do srdca mi vrazí
čo chytí moja ruka, to sa vzápätí zničí, skazí

som ako keby netvorom, čo žije z eufórie
a klame si do očí že žije, i keď hnije
čas zostáva mi najvernejším, jediným nepriateľom
som odovzdaný napospas mu, svojou dušou i telom