Basnicky.sk

Každé ráno keď sa zobudím, hm.... poriadne si vzdychnem.
Myšlienkami stále blúdim, je to sen?!? a poriadne sa pichnem.

Neustále sa mi plakať chce,
v slzách sa všetko utápa.
Prečo život ku mne taký je?
celá duša sa v ňom stráca.

Každý deň sa snažím mať úsmev na tvári,
no už nevládzem a už sa mi to nedarí.

Človek nie vždy dokáže znášať bremená svoje,
všetko sa týka teba a v rukých máš srdce tvoje.

Ja už nebudem kráčať cestou kľukatou,
ja už chcem voľná byť a ísť cestou rovnatou.

Všetky rany by som chcela zahojiť,
šťastný život a krásu všetkého – si osvojiť.

Problémy nech ma už netrápia
a zlé skutky nech anjeli uhasia.

Pocit viny nech ma už nepečie,
všetky zlé chvíle nech „niečo“ zo mňa vyvlečie.

Keď sa srdca jemne dotýkam,
všetko s ťažkosťou len tak-tak polikám.

Oči majú priesvitný lesk, ťažko ho skryť.
ešte trošku..... asi sa rozplačem... nechcem to urobiť.

Raz určite vypláva všetko na povrch sveta,
ja sa zmením... dospejem... už nebudem dieťa.