Basnicky.sk

Keď večer ukladám sa spať,
rozmýšľam, či práve takto sa všetko malo stať.
Bol to len osud, alebo náhoda,
či snáď každý čin zvláštny zmysel má?

Cítim sa prázdno,
v srdci chýba mi cit,
asi som blázon,
taká chladná nechcem byť.

Nechcem sa trápiť,vôbec nie plakať,
chcem sa s úsmevom na tvári zobúdzať.
Mať úsmev na tvári a tešiť sa zo života,
možno sa to podarí, opustí ma ničota.

V zrkadle nevidím svoj obraz,
vidím cudziu bytosť,
možno je to odkaz,
prikladám tomu veľkú dôležitosť.

Strašne som sa zmenila,
nespoznávam sa,
city mi zobrala,
chcem voľne nadýchnuť sa.

Chcem opäť poznať, aké to je mať niekoho rád,
lásku mu opätovať a skutočne ho milovať.