Basnicky.sk

Sedíš v tme,

v tichu,

a tvoj jediný spoločník,

je žiaľ.

Už nerozoznáš ľudí,

priateľov, ši lož.

Srdce ti prebodáva beznádej

ako najostrejší nôž.

Oklamal ťa ten,

koho si najviac milovala,

a krásne spomienky,

čo nechcú odísť,

ťa vnútri trápia,

celú zožierajú.

Keď vzbĺkne v tebe veľký plameň,

len ťažko zahasí sa,

a pomoc hľadáš v moriach alkoholu.

Takto však smútok neodženieš,

pretože žiaľ vie plávať,

a ak sa neposnažíš, priplávať k brehu,

tak vír, čo striehne na obeť,

ťa stiahne na dno.