Basnicky.sk

On čo vždy sa smial
dnes strach má z ľudí
on čo život miloval
jeho očiam vládnu slzy.

Pozerá na ten krutý
a tak úbohý svet
kde vzplanula láska
ktorej dnes niet.

Mesiac ho už niet
bál sa k tebe prísť
na rozlúčku poslal kvet
a ešte jeden list.

Chcel som len tak málo
prebúdzať sa vedľa teba ráno
láskať tvoje telo
počuť tvoje áno.

Smiať sa s tebou, keď radosť máš
pritúliť, keď ťa iný chladom obdarí
pohľadiť, keď unavená zaspávaš
utrieť slzy, keď ťa život poraní.

Pravda je však krutá
keď jej hľadíš do očí
keď ju vraví ten čo nemal
padali slová koniec a stačí.

Padali ako kusy ľadu
ťažké a studené
moje srdce plné teba
bolo celkom zničené.

Musím už ísť
čierny anjel čaká
zbohom láska
život v oblakoch ma láka.

Dnes ho nik nenájde
žije ďaleko od ľudí
tam kam láska nemôže
tam kde sní a netrpí.

Niekde má svoj hrob
tam je pravda ukrytá
kameň bez mena
len jedna strofa vyrytá.

Meno vyryté v kameni
každý raz zabudne.
Meno vyryté v srdci
navždy tam zostane.