Basnicky.sk

Ruky pozbavené citu, od posledného stisku dlane,
slabnú a zistili, že ostali samučičké – samé.

Smutné oči, sledujúce posledný východ slnka.
Plačú, slza za slzou v mori sĺz žblnká.

Ústa ostali nemé, posledným písmenom prázdnej vety,
kráčam smerom nahor, anjeli posypujú biele kvety.

Tvár sa rozplýva, stráca vrásky.
Je zrazu nádherná, zložila svoje masky.

Srdce prestalo biť,
zistilo, že sa mu neoplatí na tomto svete žiť.

Duša sa vzniesla, krídla dostala,
svoju púť bludným lesom začala.

Úsmev sa stratil, myseľ zanikla,
nestačím dýchať, trápeniam som už navždy unikla.

Prázdne telo na zem padalo,
Cele JA a telo už navždy skonalo.

Plamienok dohorel, celkom sa rozplynul,
a celý môj život úplne zahynul.