Basnicky.sk

Ako kazdy vecer i dnes sedi pred zrkadlom a masku odklada. Neusmieva sa, lez slza slna ako more na zem dopada. Je v nej skryty smutok, zial, co tazi jeho telo i dusu. Rano usmev falosny nasadi, ludia smeju sa, tlieskaju,srdce silno bije slzy tlacia sa von, tuzi zakricat, som jeden z Vas len so svojim osudom. Nezakrical, potlesk slabne, cislo konci, odchadza unaveny oddychnut si. Oddychnut, snivat o mieste na zemi kde z klauna v stastneho cloveka bez masky sa premeni...