Ako bez vody neprežije kvet,
ako bez ľudí nefunguje svet,
ako človek hľadá podstatu bytia,
v dňoch, keď sa výdobytky stíšia,
smrť myseľ zatieni,
polepšiť sa hriešnik mieni.
Vypočuj ma Ty, plný bolesti,
v čase mojej veľkej pochybnosti
nenechaj ma zlobe čiernej noci,
vymám ma z diabla strašnej moci.
Moje zmysly zvádza hrešiť,
oči druhých slzy roniť,
odpusť Pane, nemám pevnej viery,
neviem, ktorým smerom môj život mieri.
Som spokojný, no prázdny bez Teba,
vyformuj zo mňa Tvoj kúsok chleba,
pomôž mi dušu moju zachrániť
než príde anjel smrti ma zatratiť.
Na kríži visíš za mňa tak sám
Kedy Ti už za to niečo dám?
Kedy bude môj dlh splatený?
Pane, nechcem ostať stratený,
v plytčinách sveta posmrtného,
v záhrade kráľovstva Zatrateného.
Vieru nerobia úkony, ale činy,
už dnes, nebojme sa byť iní,
možno zlobou na zemi zatratení,
ale v nebi s láskou naveky spasení.
Počuj...
dátum vloženia
14. 11. 2007 18:17
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah14. 11. 2007 18:17
Básnička je vložená v kategórii Vyznania

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti