Basnicky.sk

Stojim na parkovisku a cakam ho.
Je mi zima.
Par metrov odo mna spi na lavicke bezdomovec.Usudzujem.
Je spinavy. Stary. Opity...?
Na zemi otrhana ciapka. Par drobnych.
Chvilu sa nanho divam. Uplne potichu.
Uz som takmer pri nom, ked pocujem moje meno.
Co robim?
Nic. Len par drobnych, vravim.
Nenamahaj sa, pocujem. Aj tak si za to kupi flasu.
Nevadi, sepkam. Nech si ju kupi.
Chcem tomu chudakovi rozumiet.
Nechape. Sam si vraj za to moze.
To je mozne, odvetim. Nepoznam ho, iba hadam.
Neviem si predstavit, ze je spokojny. Neviem si
predstavit, ze je stastny. Je tam, kde je.
Ak je pohar cerveneho to posledne, co mu v zivote
dokaze spravit trochu radosti, chcem, aby ho mal odo mna.
Ak mu tie peniaze nedam, neodnaucim ho pit, hovorim mu.
Iba predlzim jeho cakanie. Bezutesne. Dlhe. Studene.
Kolki prejdu ignorujuc okolo.
Keby si bol on, co by si si zelal?
A ty? pyta sa.
Aby niekto chapal. Hodil mi par drobnych.
Vies kolko je na svete takych ludi? bavi sa. Chces ich vsetkych potesit?
Usmieva sa.
Nie. Iba tohto jedneho, mlcim...
Mozno nejde o neho.
Mozno ide o mna.
Divam sa do seba skrz neho...
A zavidim, ze ma dnes stretol. Aj ked o tom nevie.
Dvaja chlapi vedla mna.
Som viac zobrakom
ako niecou priatelkou.
Pri odchode mu hodim este par minci navrch.
Platim.
Za veci, co som videla...