Každé prebudemie vnímam vnímam inak ako predtým
niečo sa z môjho srdca stratilo
neviem čo to bolo
stále to hľadám
bola to láska , šťastie :?
no stojím tu na piepasťou
a romyšľam na tým čo všetko som stratila
pomaly , nebadane
no predsa len
premietam si to ešte raz a znova
nájdeš si ma
ja už nekrčím
neprosím
ja viem , že ma už nepočuješ
už nemôžeš
duša ma stále bolí
čiepky stále citim
na niektore veci sa nezabúda
konečne som pochopila
nebola to moja vina
tak čakám na ďalšie nové krásne slnko...
Dátum vloženia 6. 7. 2005 20:36janka
Snáď(?)...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2100
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti