Basnicky.sk

Zima je mi zima,kričm bezvládne.
Umrieť chcem,umrieť,hádžem do mora fľašu so správou.
More je veľké,
správa nemá príjemcu.
Fľaša a správa,
to k sebe pasuje,však?
Láska a samota,
to je paradox,však?
To je hlúposť,
to je bezradnosť,
to je samota,
zajali ma duchovia.
Kričia:"Kráčaj sviňa!"
Kráčam,bežím,letím,
mám rýchlosť svetla,
no im to však nestačí.

Do Boha,kde som to?
Všade tma,
všade smrad zdochlín,
všade krik ľudí.
Počuli ste páriť sa mačky?
Je to akoby vás zvliekali za živa z kože.
Takto znie tento krik ľudí.
Kričia:"Chcem ťa!",
kričia:"choď preč!".
A ja ako nováčik v tejto tube neznáma,
klepem sa od strachu.
Spočiatku mali nádej,
no tá ako rýchli leňochod,
odišla preč.
Teraz majú za chrbtom zubatú,
svojou rukou podrezať sa chcú,
nechú dýchať sami,
kaluž krvy sa im máli,
chcú more či nebodaj oceán.
Je tu teta zubatá,
tak hore hlavy duchovia,
ona vyhráva.