Keď svieti slnko,
som šťastná,
lebo viem že práve prichádzaš,
vtedy rastie i to namenšie zrnko,
zrazu som neskonale krásna.
Prišiel si ku mne,
tvoje oči žiarili a úsmev ma hrial,
sadol si si ku mne a krásne si rozprával,
bolo to krásne,myslela som že som vo sne,
zostávam stále ohromená,
na rozlúčku si ma objal,
a z chodby si mi šťatne mával.
Párkrát prídeš aj dva razy do dňa,
vždy s rovnakou radosťou,
zvyčajne sa rozprávame o škole,
občas sa pritrafí aj iná téma,
a takto krásne rozveselíš mňa,
i tou tvojou sviežosťou,
ľudia okolo nás chodia ako mole,
mam pocit že keď som s tebou,
opadá zo mňa ta celodenna tréma.
Dátum vloženia 9. 11. 2007 19:57najusska 
človek...pre FRODA
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1608
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti