Basnicky.sk

Smädí ma, už viac než par chvíľ pod slnkom spálených,
mesiacom schladených i dažďom a vetrom skazených,
niet ďaleko, široko žiadneho kata pre lakotu,
čo by opäť navrátil mi moju dávnu samotu,
samotu čo nemrzí a neboli,
žiadny páni kde nedobrovoľné neboli,
tam chcem opäť ponoriť sa celý,
znovu vkráčať do bohom danej cely,
za trest možno, za službu i,
v minulom živote čin vykonaný,
teraz pykať spôsobom zdanlivo nestranným,
kedy slovami skutky s ťažkým srdcom nahradím