Basnicky.sk

Nie pramene tvojich vlasov,
nesmú v ohni bdenia,
vzbĺknuť a pršať popolom,
nesmiem vdýchnuť ich a zamlčať,
túžbu v sebe, hĺbke melanchólie,
vsadenú panenským pohľadom,
keď udiv a pocit viny ma zahalili ruchom chladným,
len vedomie v rozpuku zostalo teplom žiariace, nech
sa pri dúfaní ma venuša kde hriať,
nech neplynie v prúde dravej rieky,
veď len smrť smie kázať vôli,
uväzniť naveky spomienku na
chvíle zistenia, keď bozkami nás
zaliala druha strana mince,
kiežby som nezmeškal opäť
predpredaj lístkov do tvojho neba..