Basnicky.sk

Ten pud ktorý poznajú len bratia ,
nás dvoch spájal vietor a sloboda.
Tie chvíľky čo nádeje nám vrátia ,
a zrazu „NÁHODA“ ťa dobodá.

Veď ty tak rád dýchal si tento vzduch ,
niekto zafarbil ho na červeno.
Tak nech navždy straší ho tvoj duch ,
a v ušiach znie mu tvoje meno.

Keď v ten večer vlk na mesiac vyl ,
a v diaľke doznievali tóny strún.
Pred bránu prišiel počkať ťa pán Kryl ,
pozdrav v tej krajine modrých lún!

V očiach strach, zimomriavky falošné.
Toľko zla ,nenávisti na zemi,
svet zmenil sa na pole mínové,
tak ktorá z mín život vezme mi?

Veď za mier v boji umrieť sa nedá ,
a tú guľku ,tú že vraj nepočuť.
Keď telo bolí a tvar je bledá ,
tak vtedy svoje zmysly prežiť núť.

Veď mi sme tí, čo zmeniť to môžu ,
niekedy tak málo k tomu stačí.
premeniť zbrane na tŕnistú ružu ,
Či nenávisť na kameň spiaci.

Veď aj tá búrka môže byť pekná ,
keď za ňou čakáš farebnú dúhu,
či keď v zime vidíš kvitnúť lekná ,
a len si tak pískaš chvíľku púhu.

Potom možno deti našich detí,
čo narodia sa v dobrý svet.
Veľké posolstvo k nim od nás zletí ,
že zlých ľudí na tej zemi niet.

A ,že tých pár tónov gitarových ,
čo s takým krutým koncom dohrali.
Zachránilo státisíce iných,
čo za to všetko ešte nemohli...

venované: Danielovi Tupému.