Basnicky.sk

Moja basen, neviem o com pise,
radost a bolest, medzi nimi kolise.
Chcem nou pribeh vyjadrit,
lasku z osudu vymanit.

Tato laska vzdala boj,
sposobila obom bol.
Co je vlastne laska?
To je casta otazka.

Niekto caka na slova,
to sa laska nevola.
Tiez som slova pocut chcela
odovzdala som sa cela.

On tie slova vyslovil,
v tom ma nahle odstavil.
Poznacil ma prazdnotou,
srdce zivalo samotou.

Ja som mu vsak odpustila,
s bolestou som inde, ale PREDSA zila.
Pre mna stastie nebolo tam,
srdce uberalo sa mi inam.

Zasiahla ma bolest vsetka,
objavila sa aj smrtka.
Vsetci mozni sklamali ma,
na kolena zlozili ma.

A v tom som sa zosypala,
vsetkych som uz odmietala.
Smrt mi v mysli utkvela,
nebola som od nej vela.

Vtedy ku mne prisiel opat ON,
"kamarat Tvoj stale som"
"Preco sa to stalo?" Otazka mi vyletela,
dovtedy som nevedela.

ON mi zacal odpovedat,
zacalo sa rozvidnievat.
V naruci ma utesoval,
ziadnu lasku nesluboval.

Ja som vtedy pochopila,
ze som predtym spochybila.
Slova niesu prejav lasky,
na svete su ine krasy.

Ako mi to objasnoval,
velakrat sa nadychoval.
Rozhodol sa zbavit lasky,
nech si najdem ine krasy.

Nech mam s inym buducnost,
nieje pre mna osobnost.
Rozhodol sa za mna vsak,
nedovolil mi pri nom stat.

Pritazou mi nechce byt,
ze mam bez neho zit.
V hodine tmy vsak chcem byt s nim,
o tom iba marne snim.
Ocami by som mu bola,
nepotrebovala by som slova.

Uchranit ma predtym chce,
sam ostat, to je to co chce.
"ono sa to proste deje,
chap to prosim inak to nejde"

Najkrajsi dokaz lasky mi dal,
radsej zivot s inym mi vybral.
Keby jeho zivot na pleciach mam,
presne ako ON sa zachovam.

Do vysin mi v ociach stupol,
nadej vo mne aj tak sfukol.
Oci plne slz mi zostanu,
jazvy na dusi mi nechaju.

Naucil ma zivot vazit,
aj tak neviem bez neho zit.
Aj teraz slzia oci moje,
hned by som mu dala obe.

Avsak on uz rozhodol sa,
mne zostava prizerat sa.
Teraz ho uz chapem jasne,
nech mi stale zije krasne.
Pozeram sa odchazda,
v mojom srdci zostava.:(