Basnicky.sk

VEDELA SOM SA AJ SMIAŤ!

Žijem dvakrát naraz,
pod maskou smutnú tvár zas mám.
Či som smutnú masku zhodila
a teraz žijem tak ako sa má?

Navonok šťastným človekom vypadám,
no však necítim to každý deň tak.
Aj keď stále úsmevy rozdávam,
môjho šťastia už nestíham vlak.

Vedela som sa smiať,
ruky podávať a pri tom nemať...strach.
Teraz viem už len cez slzy sa smiať.
Je to smútok, že som sa vedela aj smiať.

Zas a zas so slzou večer zaspávam,
no a ráno sa mi nechce zo sna vstať.
Vždy však ráno sa tak čudujem,
že som sa predtým vedela aj smiať.

Vedela som sa smiať,
ruky podávať a pri tom nemať...strach.
Teraz viem už len cez slzy sa smiať.
Je to smútok, že som sa vedela aj smiať...