Basnicky.sk

ehm... :)
Bol utorok, krásne teplý júlový utorok. Mala som päť dní do odchodu. Tešila som sa. Bola som tam, kam som vždy rada chodila. Discooo :) heh.. Čakala som na Nika..No nedočkaala som sa. Kamaratka, Nika, ma stiahla hrať stolný futbal. A vtedy to prislo. Postavil sa oproti mne, chalan, vysoký, hnedovlasý hnedooký kluk, ktorý sa mi vonkoncom nepačil. Neviem prečo, ale stále sa na mňa usmieval, a to som vôbec nemala dobrý deň....
Na druhy deň zapnem RPčky a kuk... píše mi niekto nový, s otazkou, ako sa mi sním hralo futbal. Skoro mi oci vypadli, toho chalana poznám, už vyše troch, či štyroch týždňov.Nuuž...
Odišl som...
Vrátila som sa po 2týždňoch unavená, slnkom prehriata, plná optimizmu.(aspoň som sa spoznala s MAťom, moj Idol a futbalovy oprotihrač)
A vtedy sa to stalo, znova na diskoo :)
Sedeli sme spolu, ja s ním, a stalo sa niečo čo som neočakavala ani vo sne. Moj "idol" mi vsunul krásny, dlhý bozk, ktorý trval večne..(v samej skutočnosti 25minút)..Ani neviem prečo, ale niečo som cítila, niečo ma strašne zmohovalo, že niéé... neskonči, prosím...Na druhý deň, som spravila niečo čo si nikdy nezabudnem. Povedala som mu, že k nemu nič nič necítim, spravila som chybu a viem to. No neskoro. Medzi časom som si uvedomila, že k nemu cítim, niečo čo som fakt, ešte nikdy, k nikomu necítila...
Avšak stalo sa toho dosť.. On si našiel iné a ja som si síce nenašla iných, ale nebola som sama. Stále som myslela iba na ňho. Postupom času som si uvedomovala, že to je silnejšie ako ja. Nezvaldla som to, bolas om bez života, bez ducha proste nebola som to pravé orechové. Nastal okamih, kedy sa to musel dozvedieť aj on, no vtedy prišiel smútok, plač alkohol... Nezvládla som to po fyzickej aj psychickej stránke. Musela som mu to povedať, on to však zobral dobre, ale pre mňa zle, nič som od toho neočakávala, nič som nechcela.
Prišiel čas aj na slzy, na hnev na lieh na všetko...
Jeden piatok po mesiaci trápenia sa, som sa mu vykričala vyplakala na ramene, pravdu povediac, nie neľutujem.. !
Ľutujem len jednú vec, a tou je to, že som mu to nepovedala skôr, lebo lúbil aj on mňa. No po čaše vás to omrzí, aj keď po tom túžite, nechcete to. A tak to bolo u mňa, aj u neho...
A etraz?? Teraz viem, že ho enchcem vidieť, cítiť, enchcem mať sním nič spoločné, neviem prečo sa vo mne odohral taký odpor, taký hnus, ale viem, pravdu, nechcem nechcem nechcem...
Chcem len aby bol on šťastný, a to bude, keď sa na ňho pozriem usmejem, neignorujem..
Stačí mi ku šťastiu.....