chvíľa
Do srdca zapichla si hák,
Vytrhnúť chceš- rvať ho , snáď?
Už breza striasa letné šťastie,
holé sú vetvy aj to chrastie.
Nahá i duša, dať nieto komu
padajúce lístie osirelého stromu .
Chladnou tmou mesiac sa valí,
nad hrotmi hôr, čierňavy jak skaly.
Mizne i túžba , kde les začína
zháša jas lásky, šedá i hladina.
Tu jeseň svoju pýchu pochová
odloží farby bez slova.
Zavrie náruč , zbohom krása polí.
Chlad , mráz ! Srdce ma tak bolí ....
dátum vloženia
1. 11. 2007 21:52
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah1. 11. 2007 21:52
Básnička je vložená v kategórii Smutné

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. D
slza na krajičku
teče
už sa valí...
je to tak smutne
smutim,
plačem
o priateľu
pozri hore
hviezdy na oblohe
je tam jedna skutočná
večna
nikto ju nevidi
a pritom iba pre teba svieti
1. 11. 2007 22:21 - nereg. somtu
Tomu bez sna
Nech láska je Ti darom , čo pohladí!
Nech život dobrotou sa posvätí !
Nikto nemusí sa s Tebou báť
lebo Tvoje srdce vie, čo má dať!
Nech osud do vienka dá Ti mnoho liet,
tou cestou najrovnejšou, prejdi Tento svet!
1. 11. 2007 22:38 - nereg. D
dakujem krásne
milion x
si super človek,
TEBE želám to iste
1. 11. 2007 22:58 - Ruža
Jeseň lístie zhodí,zima snehom prikryje a jar v novej sile nové púčky vyženie
1. 11. 2007 23:15 - nereg. šašo
krásne napísané
...
2. 11. 2007 06:19