Co o sebe nevies
Narodil si sa ako diamant
A cely zivot svietis
Oslnivou krasou
A aj mna
Presvietil si svojim jasom
Mas v sebe tolko lasky, citu
Ze az nevies co s tym
Tak ju davas vetkym vokol seba
Takmer kazda z nas
Uz ukradla si kusok z teba
Si ohen, ktory rozhori sa rychlo
Zohreje az do spiku kosti
Zaleje laskou a celkom oslepi
Lez na konci
Aj vsetko spali
Ja ubohe steblo travy
Len s udivom na teba pozeram
Kde beries tolko sily, ziary
Iskriace modre oci
Ten usmev na tvari
A ja ubohe steblo uz davno viem
Ze pre mna tvoje svetlo zhaslo
Prosim ta uz len o jedno
Neskac viac po vsetkych strechach
Lez hladaj pre seba krb
Kde pokojne mozes tliet
Inak raz spalis seba sam
A to by bola velka skoda
dátum vloženia
1. 11. 2007 12:29
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah1. 11. 2007 12:29
Básnička je vložená v kategórii Vyznania

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti