Basnicky.sk

Helenke Ciganikovej

Milujem
z hlbky kratera svojej duse
v nekonecne
svojich nadychov
Teba ... vsetko to
co ma robi clovekom

Si moje prekliatie
do Tvojich dlani
vlozil som kridla
teraz
ich cernim popolom

Si moja tuzba
sekundy tecu pomalsie
nez ja horim za Tebou

Na perach odsudenie
a v srdci kruta bolest
nic ineho niet

Rany
zlepene naplastami
nezdarenych unikov
su plne krvi

Bez Tvojich slov
nenajdem spasu
to svetlo
co zavedie ma k anjelom

Stratil som v Tebe
viac nez unesiem
sam ... bez nadeje
vleciem sa
bezcennym zivotom

S Tebou zhorim
na ciastocky noci
v predpekli lasky
budes ma boliet
v nekonecne ran

Patrime k sebe
snubenci
dvoch prekliatych vran

Nieto priestoru
ci ulomku casu
pre dvoch
co tak zbludili

Tak sa modlim
nech nas smrt spoji

Viem kde Ta najdem
no spravim zazrak
a nasou laskou
otvorim nam
nebeske brany dokoran





dátum vloženia
31. 10. 2007 18:07
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Ruža

    Šťastná to žena...

    1. 11. 2007 06:45