Milujem
z hlbky kratera svojej duse
v nekonecne
svojich nadychov
Teba ... vsetko to
co ma robi clovekom
Si moje prekliatie
do Tvojich dlani
vlozil som kridla
teraz
ich cernim popolom
Si moja tuzba
sekundy tecu pomalsie
nez ja horim za Tebou
Na perach odsudenie
a v srdci kruta bolest
nic ineho niet
Rany
zlepene naplastami
nezdarenych unikov
su plne krvi
Bez Tvojich slov
nenajdem spasu
to svetlo
co zavedie ma k anjelom
Stratil som v Tebe
viac nez unesiem
sam ... bez nadeje
vleciem sa
bezcennym zivotom
S Tebou zhorim
na ciastocky noci
v predpekli lasky
budes ma boliet
v nekonecne ran
Patrime k sebe
snubenci
dvoch prekliatych vran
Nieto priestoru
ci ulomku casu
pre dvoch
co tak zbludili
Tak sa modlim
nech nas smrt spoji
Viem kde Ta najdem
no spravim zazrak
a nasou laskou
otvorim nam
nebeske brany dokoran
Helenke Ciganikovej
dátum vloženia
31. 10. 2007 18:07
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah31. 10. 2007 18:07
Básnička je vložená v kategórii Vyznania

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Ruža
Šťastná to žena...
1. 11. 2007 06:45