IVANKE.
Túto báseň píšem svojej sestre Ivanke.
Letíš si životom ako malí vták
Dolámané sú však tvoje krídla
Snažíš sa preletieť nad vodou tak
Aby si v jej hlbinách nezmizla.
A tvoj hlas spieva a prosí tak clivo
Že každému s toho srdce zviera
Keď tvoje srdce rozbúcha sa divo
Slzami sa tvoja tvár zalieva
Tak prosíš neúprosne a prosíš osud svoj
Nech už konečne aj na teba šťastie padne
Nech život čo žiješ je iba tvoj
Keď so svojimi krídlami niekde sadneš
A bolesť ustane a nebude už krutá
A časom sa tvoja tvár bude len usmievať
Neboj sa nebudeš nikdy zabudnutá
Budeš sa aj ty dobre mať.
Dátum vloženia 28. 10. 2007 19:00iva331
ivanke
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1505
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti