Basnicky.sk

Natálke
Moja nádej,šťastia hŕba.
Naša krásna bútľavá vŕba.

Ty to chápeš,nech s hocičím prídem,
vždy s radosťou od Teba odídem.

Útočište hľadám v Tvojich očiach,náručí.
Krutý život ostatok Ťa naučí.

Ale kde sa všetci o rok stretneme?
Kde Tvoje náručie ďaleko od Teba nájdeme?

Ako sa mám s Tebou rozlúčiť,keď neviem ako?
Dá sa to vôbec voľajako?

Ako ostanem s Tebou od Teba?
Ako ostaneme sami bez seba?

Kto mi bude dávať múdre rady a slzy mi z líc utierať?
Ako budem svoj žiaľ päsťami udierať?

Nechcem,proste nechcem,aby sme sa museli od seba oddialiť.
Nemôžem žiť s predstavou,že sa od seba musíme oddeliť.

Keď mám problém,utekám s ním za Tebou,
Ty mi vždy pomôžeš z kaluže za sebou.

Vidím v Tebe nádej,nosíš svetlo vzácne.
V Tvojom srdci čistom sily nebojácne.

Tvoja tvár je tvár anjela z neba,
preto každému z nás kúsok z Teba treba.

Neviem či je to dar od Boha,či náhoda,
že s Tebou do miestnosti prichádza vždy nádej,pohoda.

A čo ak nie je dar,ale trápenie
počúvať všetkých naookolo nariekanie.

Počúvať všetkých plače a starosti.
Kde vlastne nájdeš pokoj a radosti?

Možno si len namýšľam,že také to je,
ale čo ak radosť z Teba sa odrazu podeje?

Ale nie,naša láska k Tebe žiaru do srdca Ti vkladá,
energiu a harmóniu v Tebe poukladá.

Aby si načerpala novú silu,
aby si vydržala ďaľšiu dlhú chvíľu.

Dostala si dar od Boha druhým radosť nosiť,
preto musíš vládať všetku zlobu zkosiť.

Preto dúfam,že budeš v živote šťastná a tento dar využiješ,
že si veľa lásky a radosti užiješ.

Prajem Ti krásny život,bezchybný a krásny,
veľa náhod.bozkov hlavne vždy dní jasných.

Nech slnko večne Ti svieti,
na Tvojho manžela,na Tvoje deti.

Dúfam,že sa nikdy nezmeníš a budeš aká si,
aká navždy budeš,aká bola si.

Tá nádherná bytosť,ako anjel jasná,
Plná lásky v srdci,ako lúka krásna...

Život plný krásnych ľudí,
ráno krásne Ťa vždy prebudí.

Vstávať s pocitom radosti zo života,
nech nikdy nevyprší tvojej lásky lehota.

Táto báseň je len pre Teba,pretože si ju zaslúžiš,
za všetko na svete,čo si pre mňa spravila,čo pre mňa urobíš.

Od všetkých ľudí,ktorí Ťa ľúbia,ako ja,
nech Tvoja cesta životom je čistá a plná pokoja.

Tak nech Ti vždy v ťažkej chvíli tieto riadky znejú,
pretože na svete sú ľudia,ktorí Ťa veľmi potrebujú.

Ja dúfam,že sa nám ešte cesty skrížia,
nech chvíľ veľa dokopy nás zblížia.

Nech vždy keď sa povie moje meno,budeš vedieť,kto to je,
kto to vlastným životom putuje.

A vždy v ťažkej chvíli,nech život ku nám milý.
Nech vždy spomeniem si na Teba,ako si mi radu dávala,
vždy s radosťou mi pomáhala.

A spomeniem si,ako strašne mi chýbaš,
ako vždy mi niečo pripomínaš.

Vždy keď sa pozriem do slnka,nech spomeniem si na Teba,
aké sme boli šťastné,ako rady by sme sa vrátili do tých chvíľ,keď nám veľa nebolo treba.

Potrebovali sme len trochu lásky a niekoho ako sme my,deti neba...

Preto sú tie riadky len pre Teba...len odo mňa...