Basnicky.sk

A teraz už sa navždy umlčím
ustúpim pred všetkým
ja už nemôžem ani hovoriť
ani verš si dovoliť

Bolo mi odobraté právo
už vážne nastálo
som skrytá v papierovej ruži
ale nevieš byť v mojej koži

Nemôžem si dovoliť
ani ten najmenší cit
aké nezodpovedné odo mňa
hodiť ťa do ohňa
a potom v ľadovej vode uhasiť
musíš so mnou súhlasiť
že po tretí raz
nenávidieť ma je málo
ten neľudský podraz!
v citovej slabosti to bolo
zriedené slabo

Už nemám chuť byť ti nepriateľom
ale ty asi získaš chuť novú
nedáme si už bozk pod imelom
mám srdce v obale ktorý je z kovu.

Nebudem nikdy z tohto sveta ťa trhať
nikdy...
Nebudem papierovú ružu do ohňa vrhať
nikdy...
Nebudem drevených ľudí v objatí páliť
nikdy...
Nenapíšem, že radšej by som ťa nikdy nestretla
Nikdy!
Neľutujem, že sme sa zmenili v svetlá!
Nikdy!
Nepoviem nikdy, že ľutujem že ťa milujem
Už nikdy!
Neľutujem, nič neľutujem...
Už nikdy viac.
A ani nebudem.
Nikdy viac...

Zvyknem zvykneš zvykneme si
že netreba podľahnúť tej slabosti
som neskúsená v tejto oblasti
viem vôbec žiť bez rýmov...
bez básní...?