Basnicky.sk

Predstav si dom, ale nie obyčajne nudný dom. V tvojej fantátzii musíš náisť kúsok tajomnosti sprevádzanej chladným tlkotom srdca, ktory ťa priam desí, ale necítiš strach, je to skor výzva.
Takže stojíš pred tímto domom na úzkom chodníčku. Navokol teba je len prázdny priestor, za ktorým vyčnieva les. Pomaly sa stmieva a poschodie domu zahaluje tma spolu s klesajúcou hmlou. Už nevidíš okno podkrovnej izby.Ladným krokom sa blížiš k velkým dreveným dverám a snažíš sa ich otvoriť. Prečo to nejde? Vzápetí sa dvere s vrzganím otvoria. Vkročíš dnu. Čo vidíš? Ja vidím malého chlapca, ktorý stojí priamo predo mnou a vydesene sa na mňa pozerá...
"Lukas, prečo nespíš? už je vela hodín."
"Ked ja sa bojím."
"Bojíš? Zlatko, ale ty sa nemáš čoho bát. Už som ti velakrát povedala, že všade, kde si, sú s tebou anjeli, ktorí ta strážia, takže šmykaj do postele."
"Anjeli neexistujú"
"Ale áno, jasné, že existujú"
"Si hlúpa, ak tomu veríš"
"A to má čo znamenat? odkedy si ty krpec, taký mudrlant? A vlastne, kde je Sam?"
"Odišiel."
"On ta tu nechal sameho? Ja ho snad zabijem"
"Ty nemusiš"
Lukas, desiš ma, čo to s tebou je?"
..... Starimi schodami, čo vedu priamo z chodby sa dostaneš na poschodie. Prezeráš si izby jednu po druhej až zostala posledná, podkrovná izba. Na chvílu sa zastavíš a premýšlaš, či vkročíš. Nevieš, prečo ta zrazu ovládol takýto pocit, no ty ho prmožeš a prekročíš prah tejto miestnosti. Čo vidíš? Ja a malý Lukas, ktorý pevne drží moju ruku vidíme krv. Krv na zemi, na stene, zrkadle, okne, všade. A Sam už nebol s nami.
"Lukas, č-č-čo sa......čo sa to tu stalo?"
"Sam odišiel"
Zostala som v šoku, skrčila som sa do kúta izby a rozplakala som sa. Moj brat Lukas tam pri mne ticho stál a čakal.....