Basnicky.sk

Keď kráčaš životom,
a cítiš sa byť úplne sám,
túžiš po niekom kto zacelí ti tých pár rán.
Je to niekto kto povzbudí ťa v ťažkej chvíli,
kto zlou vecou ťa nepomýli,
kto je ti vždy oporou
a prevedie ťa tou temnou komorou.
Takého človeka však nestretneš často.
Nie je to nik, kto popri tebe rástol.
Ten človek ťa musí spoznať
a tvoju dušu úplne rozpoznať.
Musíš si byť ním úplne istý,
mať spoľahnutie v tom,že v ťažkej chvíli ťa poistí.
Že neutečie ako zbabelec,ktorý sa zľakol toho kde žiješ,
musí to byť niekto za koho sa skryješ!
Kto ťa ubráni pre týmto zlým svetom.
A ty musíš cítiť,že naozaj vie to..
Máš niekoho takého??
Máš istotu,že sa vždy môžeš skryť za neho??
Tak našiel si to šťastie,
ktoré stále len v dvoch rastie?
Skús si teraz odpovedať
len v kútiku svojej duše,
tak že ťa zlé svedomie nepokuše.
Máš ochrancu, čo je stále s tebou??
Čo vypočuje ťa vždy a stále keď to potrebuješ?
Nie je to nikto kým v kútiku duše opovrhuješ??
Viem...všetko sú to ťažké otázky,
ale teraz sa už nedá žiť bez lásky.
Keď máš niekoho o koho sa môžeš oprieť,to je to najkrajšie čo môžeš mať.
Vtedy môžeš šťastie priam rozdávať.
Či už je to len dobrý priateľ alebo aj niečo viac...potrebuješ ho...je to naozaj tak...nezapieraj v sebe tú samotu!!
Neuzatváraj sa pred ľuďmi,
veď neznamenám,že keď nie sú všetci vľúdni,že sú zlí.
Tak sa trochu zamysli.
Naozaj chceš tú samotu?
...Myslím si že nie...ale...rozhodnúť sa musí každý sám...a na teraz to už ja nechávam...