Basnicky.sk

Nestačí iba slovko PREPÁČ, čo vyletí z tvojich úst,
chcem ospravedlnenie Tvojich očí,
čo na mňa s láskou zaútočí,
chcem aby si to myslel vážne,
chcem aby Ťa to mrzelo,
že sa stalo, čo sa stať nesmelo.

Naše priateľstvo veľmi trpí,
prestáva dýchať, zomiera...

No Tvoje zmysly niečo omamuje,
na nás dvoch akosi zabúdaš,
ja viem, že to raz oľutuješ,
preber sa prosím, kým ma tu máš.

Bojím sa, mám veľký strach,
cítim slané slzy na perách,
bojím sa, že za mnou neprídeš,
že ma priateľsky neobjímeš,
nedáš mi pusu na líčko,
veď nechcem veľa, len máličko,
chcem Tvoje priateľstvo ďalej mať,
spoločne s Tebou sa radovať,
život milovať...

Cesta medzi nami už zarastá trávou,
na svet sa pozerám smutnou tvárou,
v očiach mám beznádej, smútok a žiaľ,
čo mi život dal, to mi teraz vzal,
na nič sa ma nepýtal...

Snáď zachrániť nás ešte môžeš,
no nádej je už malá,
nech v živote kamkoľvek pôjdeš,
vedz, že som Ťa rada mala...

...a stále mám a budem mať,
kým naša pieseň neprestane hrať...