Basnicky.sk

Sedel na brehu v jeho zlomenej viere
a v srdci zvieral jej srdce.
Malé, sladké očká dievčatka
plápolajúce živým ohňom.
On ich uhasil.
Padla, aby žila.
Nachádzala, aby strácala.
Žila za neho, umrela pred ním.
Jej posledný, úplný nádych ma vyčerpal.
Tak veľa chcela, až nemala nič.
V hmle hľadala cestičku,
ktorú stratila a až posledný ju musel viesť.
Už som nemohla... nemohla...nechcela...nesmela...
Ležala som s doráňanými rukami ako posledná k...a
v jeho očiach. V očiach jej boha.
A ležím dodnes.
On sedí na brehu v zlomenej viere
a v srdci zviera čiesi srdce.
Srdce hockoho iného, len nie moje.
Keď umriem, budem ťa ľúbiť do smrti,
ver mi.
Ale dnešok to ešte nebude.