Vravela, že ona sa nikdy nezmení,
že ostane navždy taká.
No pokušenie byť ako ONI ju veľmi láka. Nechala ma tu samu stáť, v tme a v žiali samu sa utápať.
V mojich očiach žiari lesk smútku
zatiaľ čo ona sa zabáva na mojom zármutku.
Neverila som, že ona sa mi raz chrbtom otočí,
nechce sa mi už jej viac pozrieť z očí do očí.
Vravela, že to ja som tá iná... a teraz ma z duše nenávidí a preklína.
Jej úsmev je teraz prázdny a umelý
myslí si, že je už taka ako dospelí.
No chyba jej ešte veľa pochopiť,
že sa nedá za všetko len tak skryť.
Zabudla na to najdôležitejšie, že pravé šťastie nespočíva v počte priateľov ale v ich výbere a kvalite.
Dátum vloženia 20. 10. 2007 13:54stanka190 
Neverím !
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1844
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti