Keď cítim, že padá mi
do vlasov tichý dážď,
keď vidím, že po zime
začína tráva rásť...
Keď vidím, že do stromov
sa v septembri doplní jas
a keď koncom decembra stretneme sa
znova je krásny čas
Január studený, všade je sneh,
pred letom je Veľká Noc,ä
po lete september, október hneď
a zima zas naberá moc
Mám rád
prežité chvíle na tomto svete,
ktoré nám dáva čas
Chudobné veselé, bohaté smutné,
to preto,
že niekedy šťastie sa utne..
Bez priateľa, peňazí, netu, či telky
nevie žiť takmer nik z nás,
aj keď toto všetko, to sú len veci,
ktoré nám dáva čas.
Čo nám čas požičia, to si raz vezme,
veď smrť čaká každého z nás,
preto my, ľudia, už konečne vedzme,
že každý má určený čas...
Smrť patrí k životu viac ako my,
či chceme, alebo nie,
pohľady z filmov, či príbehy z kníh
všetko sa raz pominie...
Verím, že smrťou
sa život nekončí,
že smrťou sa život len mení...
Končí sa iba čas
pohľadov do očí,
radostí a trápení....
Dátum vloženia 18. 10. 2007 10:49Bielyk
16.
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2153
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti