Keď na ulici stojíš a vidíš padať dážď,
keď sa v tvojom srdci objavuje iba zášť,
keď všetky hriechy padajú ti na hlavu,
nevšímaš si, že si len jeden z davu.
Zostaň stáť a obráť oči nahor,
predstav si sviežosť, krásu našich hôr,
predstav si odpustenie pre hriechy i zášť,
všetko to zlo z teba zmyje dážď.
Kvapky ti budú padať do očí,
tvoja duša vodu od šťastia zamlčí,
dážď zmyje všetky tvoje trápenia,
z vody sa stane prostriedok mámenia.
Premoká tvoja tvár, farbu menia tvoje vlasy,
nevnímaš výlevov problémov hlasy,
vnímaš seba, bez problémov človeka,
toho, čo z vlastnej vôle premoká.
Dátum vloženia 2. 2. 2005 17:02Marihuannita
Kvapky ľudstva
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 3892
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SARA17
Chválitebné....máš aj krajšie...ale ani táto nieje zlá...
6. 5. 2005 19:28