Basnicky.sk

Moja duša už dávno nežije,
tak vás prosím nech moje telo niekto ukryje.
Nech ho ukryje na to najtmavšie miesto
nech je tak tmavé ako toto mesto.

Zabili ste ma vašimi rečami,
ktoré vobec za to nestáli.
Prešiel som už veľmi veľa mestami,
kde každý každého urážal svojimi rečami.

Dospel som k tomuto záveru
a k veľmi nesmelému zámeru.
Ten zámer bol pomocť niekomu
pohľadom a smiechom.

Pohladom nežním, nežním bez hriechov.
No vidím že sa to vobec ale vobec nedá.
Prečo mi Pán Boh štastie do života nedá?
Vidíte len schránku mojho úbohého tela,

v ktorom vznikla jedna veľká mela.
Moje telo tu stále pobehuje,
no moja duša v pekle dávno bolesť pohlcuje.
Ani neviem o čom je táto báseň,

ale asi o bolesti, trpkosti a možno aj o láske.
No proste ti chcem povedať,
že ťa budem navždy milovať.
No viem že ty mňa nikdy nie,
preto tieto riadky plné beznádeje.