Čakanie,
potichu vnímaš pochmúrne stmievanie,
vieš, nie vždy je ten správny čas na hranie.
S vážnosťou v tvári, myšlienkou jedinou,
ublížiš človeku, už nie si viac tou nevinnou.
Úmysly svoje neskryješ viac do seba,
vieš, že to nutné je, nemysli, že netreba.
Ublížiš človeku, ten pohľad zasiahne ťa v duši,
možno si nechcela, možno musela, no človek "možno" tuší.
Bez varovania, vo chvíli smutnej,
bez jedinej ohlášky nutnej,
čakanie, čo hrôzu naháňa,
bez odpovedí, bez pýtania.
Čakanie,
v duši prázdno, cítiš stmievanie,
oheň dohorel, tichom nesie sa plakanie.
Radosť sa stratila, zabili človeka,
brániť sa nemôžeš - to je pravda odveká.
Dátum vloženia 26. 6. 2005 15:26kalinka
Čakanie
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2768
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Tom
všetci čakame na Godota...
moze byt, jednotka
4. 7. 2005 09:52 - nereg. clarion
Tom, tak teraz si zadiktoval, uplne suhlasim s tymto vyrokom....
Kalinka prepac mi, tuto basnicku som nepochopil,teda ten cas. Je to o pritomnosti, buducnosti, al. minulosti.Lebo mne sa to zda ako kolotoc....hmm...ako to je???
4. 7. 2005 21:56