Basnicky.sk

Čakanie,
potichu vnímaš pochmúrne stmievanie,
vieš, nie vždy je ten správny čas na hranie.
S vážnosťou v tvári, myšlienkou jedinou,
ublížiš človeku, už nie si viac tou nevinnou.

Úmysly svoje neskryješ viac do seba,
vieš, že to nutné je, nemysli, že netreba.
Ublížiš človeku, ten pohľad zasiahne ťa v duši,
možno si nechcela, možno musela, no človek "možno" tuší.

Bez varovania, vo chvíli smutnej,
bez jedinej ohlášky nutnej,
čakanie, čo hrôzu naháňa,
bez odpovedí, bez pýtania.

Čakanie,
v duši prázdno, cítiš stmievanie,
oheň dohorel, tichom nesie sa plakanie.
Radosť sa stratila, zabili človeka,
brániť sa nemôžeš - to je pravda odveká.