Ja viem, že žijem sen
a v ňom vidím teba.
S otvorenou náručou si pre mňa ako soľ
a pre život chleba.
Ja tuším, že raz sa zobudím
a budem plakať do vankúša.
Plakať nad otázkou,
prečo ma osud stále skúša?
Ja cítim, že žiť nebudem večne,
ale raz prídem na iný svet.
Ty žiť budeš ďalej sám
a na hrob mi položíš biely kvet.
Ja poznám odpoveď na otázky,
čo pýtaš sa ma každý deň.
Či žijem len pre teba a či ťa milujem.
Ja som žena, dievča, človek
a stojím na počiatku zrodu.
Len dúfam, že lásku ktorú cítim
raz neobetujem hrobu.
Dátum vloženia 2. 2. 2005 17:01Marihuannita
Náš hrob
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 4337
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SARA17
Tak toto ma fakt zaujalo...pekne vypracovaná básnička ozaj...
6. 5. 2005 19:26 - wlade
velmi smutna dojimava basnicka, az ma chytila za srdce... :'(
11. 6. 2005 17:37 - kenya
tak toto je fakt PERFEKTNE, to sa mi uplne prihovara, super bez vahania je to za 1
13. 12. 2005 22:34 - nereg. DorianGrayII
No... Nazval by som to skôr "Pozdrav zo záhrobia", ale dávam ti 1, lebo tam nemáš gramatické chyby a je tam spomenutý jeden optimistický prvok.
22. 12. 2005 11:32 - nereg. marihuannita
no dorian... a nie nahodou preto ze si si vedomy ze nakoniec som ju tomu hrobu obetovala??? a kohoze to bola vina??
14. 4. 2006 17:12 - nereg. sindyka
no je to uzasne!aj ja pisem uz
3roky basne a a preto potrebujem slovnu zasobu ale inak je to super!!pravdaze ze 1*
7. 11. 2006 19:03