Basnicky.sk

Keď den celý sa vlečie
zrazu cítiš akoby žil si večne
Nevieš, čo robiť, čo nerobiť
ostane ti len myšlienkami sa moriť

Vtedy sa nemôžeš pohnúť z miesta
akoby ťa nechceli pustiť z hniezda
Cítiš, ako okovy väzenia
či ťažké železo brnenia
nedovolia ti žiť
a ani na sekundu slobodným byť
Ako veľmi v tedy túžiš žiť?
Začínaš cítiť hnev a bezmocnosť
že nezbúraš veľkú mocnosť

No musíš, to skúsiť, kým je čas
a kým je kúsok sily v nás
Potom sa môžeš cítiť voľný
a nepočúvať svetské normy
Letieť vysoko k nebesám belasým
a písať hociaký rým
Pusti potom svoju fantáziu
a opíš tajnú ilúziu
čo skrývaš toľké roky pred nami
daj teraz na papier svojimi slovami....