Basnicky.sk

Nechcem modré z neba, či svetový mier,
ani zachrániť svet od povodní,
to čo si želám možno každý by chcel,
v jednoduchosti všedných dní.

Chcem každé ráno vstávať s radosťou,
o chvíľku skôr ako posraný budík,
šaty si vyberať s ľahkosťou,
vykašlať sa na mienku ľudí.

Autobus nech zastane predo mnou,
a stará pani nájde si miesto,
strčí sa niekam s tou grimasou,
ktorou mi ničí životný priestor.

Želám si zelenú na prechode,
skrátený rad ľudí v obchode,
v čakárni málo pacientov,
kaderníčky z väčším talentom,
cestou nestretúť žiadneho róma,
a aby mi trebalo srať až doma.

Nech teší ma stretnutie zo susedom,
nech jeho pes kadí pred svoj dom,
keď prší daždnik aj proti vetru,
a krava z pošty nech dostane lepru,
policajtov nech trápia iné vecičky,
a nám vodičom nechajú kartičky.

Nehľadať kľúče na spodku tašky,
nemusieť vynášať prázdne fľašky,
nepočuť sýkorky ani vrabce,
škrabať si gule keď sa mi zachce,
zívať bez ruky na tvári,
občas nech sa aj športka podarí,
ženu na prácu, milenku na sex,
každučký večer v telke basket,
nemať žiadnu ťažkú chorobu,
a ľahkú cestu do hrobu.