Ľudia.
Ako tie sladké reči
Čo ráno ťa budia
No a keď vo chvíli
Cítiš sa byť niečí
Naraz – ostávaš sám
Strašne sa pomýliš
A neveríš už ani nebesám
Ľudia.
Ako tie žiarivé púpavy
Čo v hlave ti blúdia
Tváriac sa nevinne
Keď skloníš ju do trávy
No neber vážne
Tie klamstvá povinné
Len slová vlažné
Ľudia.
Ako tie kamene chladné
Čo na duši studia
I nasiate teplom
No bez nich si na dne
Chceš im byť podobný?
Či pretekať s vetrom?
Správne sa rozhodni...
Dátum vloženia 6. 10. 2007 17:52polstjärna 
Ľudia
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2024
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- susi
paci sa mi. nektore rymi mi pridu zvlastne
Naraz – ostávaš sám
A neveríš už ani nebesám
hlavne to nebesam take zastarale umele alebo tak
inak je to dobre
jedna
6. 10. 2007 19:03