Basnicky.sk

Prečo sa ku mne každý správa ako keby ma nemal rád,
už nikto nechce byť asi so mnou kamarát,
ako blbá som sa správala to ja viem,
teraz to však všetko napraviť chcem,
nikto si ma nevšíma už,
je mi to ľúto chcem zabudnúť,
no aj keď zabudnem nič z toho nebude,
pretože kamarát so mnou nikto už nebude.
Teraz sedím za kolkou a pozerám na mesiac,
rozmýšľam prečo ma nikto nemá rád,
chcem sa zmeniť, ale to sa nedá,
môj štýl života je proste bieda,
každý si zvykol, že som taká,
no mne sa chce zo všetkého iba plakať,
prečo to vždy na mňa príde,
prečo sa môj život bez plaču nezaobíde,
mne už proste nezostalo nič,
už sa mi nechce ani žiť.
No aspoň maminka ma ma rada strašne,
vždy mi vraví si moje šťastie,
už len pre ňu sa mi oplatí žiť,
no sľúbila som jej že nebudem piť,
no ja to poruším skoro stále,
a potom s toho nie sú problémy len malé.
Prečo to nejde keď som to sľúbila,
veď už tak dlho som nepila,
ešte aj fajčiť som začala
a to som nikdy nemala,
no keď mi niekto povie poď si dať,
ja vtedy neviem odolať.
A ešte som aj s chlapcom spala,
to som jej tiež nepovedala.
Keby jej to nejaká kamoška povedala,
už by sa vo mne fakt sklamala,
vtedy by sa mi už neoplatilo žiť,
no nikto to nevie pochopiť,
nikto nevie čo každý deň prežívam,
ja sa stále len preklínam,
že prečo som bola taká krava,
tí čo ma nepoznajú hovoria to sa stáva,
ale tí čo ma poznajú veľmi dobre,
z nich mi to nik nepovie.
Ja sedím tu úplne sama
a zrazu ma každý zháňa,
prídu ku mne a pýtajú sa, že čo sa mi stalo,
ako im vysvetliť, že iba smrť mi prebleská hlavou,
že proste ani žiť nechcem,
ale keď ja si nič urobiť neviem,
prečo je pre mňa všetko také ťažké,
prečo teraz ja túžim po láske,
ktorá by ma stále podržala,
aby som tu ensedela a neplakala.
No na mňa tu teraz iba mesiac svieti,
hovorím si ten nepomože ti,
pretože sa cítim tak strašne sama,
a niekedy som toľko kamarátov mala,
všetkcých som svojim správaním odbila,
ako veľmi by som to vrátila,
to sa však už nedá teraz,
no ja nad tým rozmýšľam neraz.
(Stanulka)