Basnicky.sk

Pohľad do nemoty,
Horkých sĺz plná záhrada,
Vnímajúc zradu ako ty,
Trpkosť ju slepo zaliala.

Hľadala šťastie v oblakoch,
Zazrela jeho dávny tieň,
Ten ju však podlo dobehol,
Prišla o ďalší slepý sen.

Náruč jej škrípe, bedáka,
Prázdnotou živá, nekvitne
Sklamaná nádej tuláka,
Kamenie na ruď bezcitne.

Porážka smelo prichádza,
V trúfalom šate hrdo sa pýši,
Smiech nenásytne odvádza,
Ničota slastne svišťí.

Bojí sa pozrieť do neba,
V pokoji bez výčitiek,
V srdci jej nehrá koleda,
Len chladný štekot hladných psisiek.

Kráka si vrana krvavá,
Mŕtvoly z hrobov sa budia,
Sprievod jej navždy zamáva,
Smutne sa lúčia ľudia.

Povrchný plač a nárek žien,
Dáva jej posledné zbohom,
Pre dušu nebol vzkriesny liek,
Chladná zem nevonia dobrom.