Basnicky.sk

Sníval sa mi sen
a teraz ma prenasleduje dňom.
Pohľad človeka, zdalo sa mi len,
ma prebodol a vtiahol doň.

Tápam v jeho mysli, prečo ja?
Stála som pod rukami s klavírom
a na neho sa pozerala.

Zdalo sa mi, že bojí sa ma
a ani slovko nepovieme.
Na sebe sme cítili túžbu,
rozprávať o tom, prečo žijeme.

Stál a v rukách mal gitaru.
A ľudia vôkol sa hýbali.
Stál a očami mi naznačoval,
celý život sme si chýbali.

Drsným zjavom, no prišiel ku mne
a slovo nestihol mi riecť.
Dvere dokorán sa rozovreli
a slza z očí mi začala tiecť.

Zmizol, bez stopy ma tam nechal stáť.
Ostal len pohľad, ním prebodnuté srdce.
Naznačil, že v jeho živote budem ešte rolu hrať
a že sa mi raz ozve.