Basnicky.sk

14.6.2006 bol vážne divný deň,
niekde v duši som si prial:"prosím ťa sa zmeň!"
Totiž spolu sme si začali uvedomovať,že zrazu sa všetko kasle,
ale prečo,prečo sa to takto blbo deje.
Prečo sa nám ten svet smeje,
prečo nám nádej na život bere.
Uvažovali sme už aj o tom,že si prerežeme žili,
no našťastie nás naši ludia podržali,
a tak kôli nim sme to nespravili,
vdaka nim sme sa nezabili.
No kedy to spravíme je len otázky čas,
čas kedy príde myšlienka ,že to chceme spraviť zas.
Už nemám na pokračovanie ani nádej,
život mi ju zobral,tak musím teraz žiť bez nej.
Ale ešte to nevzdávam ešte pokračujem dalej,
ale žiť sa mi chce čím dalej tým menej.
Jedinou oporou je,že na toto všetko niesom sám,
ešte je tu Rabbit ešte jeho mám.
Ale on je na tom tak isto ako ja,
naše duše nejak o tento život nestoja.
A tak sa každý deň len tak hráme s nožom,
a čakáme,kedy nám prejde kožou.
A ktorému z nás skôr vôjde do srdca,
ktorému z nás skôr vztečie z oka slza.
Asi tomu nerozumiete prečo sa chceme zabiť,
poviem vám iba toľko,že nieje nič horšie ako životnú lásku stratiť.
Preto teraz kráčame s telom no bez duše,
už teraz nám môžte na hrob hádzať biele ruže.
Pretože sme stratili života zmysel,
a tak nám život už doslova došiel.
Náš čas sa velmi rýchlo kráti,
náš vlak sa vykolajil z našej trati.
Dokonca aj priatelia,ktorí nás vedeli podržať sú velmi daleko,
a to je práve to,prečo sa nám chce srať na všetko.
Je možné,že sa už nikdy nestretneme,
lebo asi sa dalšieho roka nedožijeme.
Tak načo máme vlastne žiť,
načo vlastne tu máme ešte byť.
Načo máme živý zostať,asi je čas život hrobu odovzdať!
Ale aby ste si o nás nemysleli tak vás uvedieme na správnu mieru
nemyslíme to doslova že si vystrelíme do hlavy dieru.
Myslíme našu smrť iba obrazne,
pretože naša smrť aj čiastočne nastane.
Našim životom už prešiel trápenia a slz doslova potok,
mi už ani nevieme že čo je to život.
Tak komu by sme chýbali keby sme zomreli,
keby sme tento blby život skončili.
Ved hádam by sme aj tomuto svetu velkú česť spravili,
keby sme sa o tento blby mladý život pripravili.
A nezamýšlali sa nad tým že čo je tu potom,
ked sa zaklapneš truhli veko a je po všetkom.
Život vyprchal ako posledná nádej
život vyprchal no život ide stále dalej.
Život v ktorom sa mi už nič nezmení,
život kde duša odpočiva nebi no ty si stále studený.
Zobrali ti dušu lebo chcela byť prvá,
všetko sa mení no život ostane vždy!!!