Dá sa smútok noci prebdených
vyjadriť v jednej básni?
Slzy, plač, spomienky a smútok,
neustále trhajúce mi sny...
Prešiel mesiac, derie sa druhý...
No pod očami stále nosím kruhy,
svedčiace o mojom smútku.
Nedokážem nakresliť za tým bodku...
Bola si mi priateľkou, sestrou,
dokonca i niečím viac...
A tak stále chodím trúchliac,
Hľadajúc stratený čas...
Hľadám stratenú odvahu,
no bez Teba jej niet...
Nemám nad smrťou prevahu,
žožiera ma ako jed...
Tak prečo otáčam sa stále vzad?
Odpovedz mi... Prosím...
Prečo nastal ten hrozný pád?
Teba už niet... No ja Ťa cítim...
Nastavila si smrti tvár,
aby sme my mohli žiť...
Môj večný so smrťou svár...
Neprestáva mi v žilách ryť...
Óda na stratenú dušu!
Vráť sa Ty pozemský hriech!
Vykúpim Ťa z podsvetia!
I keď už nezačujem Tvoj smiech...
Len jediné čo mi zostalo...
Kúsok Teba stále mám...
No i to už hrdza času požiera!
Je to len... Nepotrebný krám...
Dátum vloženia 22. 9. 2007 19:24Syrin
Mojej milovanej... Mŕtvej...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1685
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti