Basnicky.sk

Pripadám si ako ruža čo si deň za dnom rastie,
a deň čo deň počúva o láske piesne.
No kým to nezažije nevie čo to znamená,
a prečo?,lebo je na lúke samotná.
Prečo sa nemôžem stretnúť so svojou láskou osudnou,
žiť bez nej to nech ma radšej vytrhnú s koreňom.
A tak čakám stále na tej lúke veľkej,
a ak neprídeš,nevadí ja budem čakať ďalej.
Budem čakať,až raz nezhyniem,
až kým čo je zmysel života nezabudnem.
Potom už len tma,svetlo nevidi mi moja duša,
zas ostala som sama ako na lúke tá ruža.
Márne skúšam,no nenachádzam šťastie,
vekom stúpam,a k zhynutiu som zas o krok bližšie.
Pýtam sa len prečo,to musí byť také ťažké,
dostať sa na dosah,ku skutočnej láske.
Nenaplnený sen,každou nocou ma sprevádza,
a pripomína mi,že čas sa mi rýchlo stráca.
Zlomené srdce,stále mi krváca,
pretože moja láska stále neprichádza.
A tak si vravím už neplač všetko bude dobré,
musíme sa zmieriť s tým že raz aj nádej zomrie.