Keď nastane súmrak a prvý chladný závan vetra mi pohladí tvár,
rozmýšľam nad tým aká krásna je jar.
Ako sa dívaš do mojich očí a ja neviem ako sa mám tváriť,
a ako ti všetko odplatiť.
Teraz sedíš vedľa mňa a mlčíš.
Keď zafúka vietor trochu sa krčíš.
Schúlim sa k tebe a položím si hlavu na tvoje rameno.
Zaspím.
Keď sa však zobudím niet ťa.
Obzerám sa a volám ťa.
Teba však niet,
zrazu zrútil sa mi svet.
Bol to iba sen??
Nie.
Je koniec??
Pre teba áno,pre mňa však nikdy...
Naše spoločné chvíle odkvitli.
Ale..
ja ťa neprestávam ľúbiť,
a v myšlienkach k tebe blúdiť.
Posledný krát volám prosím vráť sa..
NIE!
tak potom..už len poviem ti ..nestrať sa
Dátum vloženia 20. 9. 2007 20:32Maruša
Súmrak
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1820
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti