slzy. tak slane a horuce kropia moju tvar. a oci sputane vycitkou hladaju pravdu v perlach mesacneho svitu. srdce. tak zrazu prazdne. kam tie city zmyzli?
v zilach mi zamrzla bolava krv a ten cas vzdycha prazdnotou. iba tuzba visi v nenavratne,ta tuzba,ktora spaluje ma.
horkostou slzy liecim trpkost bolu a moja laska spisala svoj zavet.
zhasla ako svieca,ktora stoji v dazdi. zhasla navzdy.
Dátum vloženia 20. 9. 2007 20:13niccka18 
zavet
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1737
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti