Tam- kam ty, pôjdem láska
Zostal si sám? S prázdnym náručím
uväznený v spleti zradných pavučín.
Rozpliesť chceš ju , krehkú sieť?
Hľadáš silu, tej už niet.!
Prebudiť sa smieš, dúfaš len,
že tá bolesť je len sen!
Nechceš pohľad spustiť,
z jej pier- vieš ! Chce opustiť
tento svet! Ty verný túžiš byť,
no ona- tíško kradne láskyplný cit,
berie si ho do uplakanej zeme.
Bojíš sa byť sám! Unesieš to bremä?
I pripomínaš si to v slove,
Už má jeseň farby snové
- keď Tvoja milá a krása jej líc
i pôvab- skryl sa za tisíc
tmavých hôr, čo prekážky chcú klásť -
-chodník, chmára či krutý dážď?
Odpustiť už nie si v stave ,
rozhrešenie dá boh, len či v práve?
Už spala . Učila ho kráčať celú dobu
kráčal, šiel – ale k svojmu hrobu.
Čuješ- stromy plačú, čo lemujú alej !
Nie- láska, povedal, už nejdem ďalej !
dátum vloženia
18. 9. 2007 23:02
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah18. 9. 2007 23:02
Básnička je vložená v kategórii Smutné

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Ruža
Tak toto je veľmi smutné
18. 9. 2007 23:40 - HUD81
tie moje pokusy pri tomto vyzarajú ako odpad...
toto je niečo úžasné... hawk
18. 9. 2007 23:48 - nereg. D
atrapa zas vyronila čiernu perlu, ked to dočítala...
stále tie príbehy mna v tvojich...
/touto básnou si ma dostal, chytil za to čo obýva čiernota.../
19. 9. 2007 10:39 - nereg. milson5
super slova z nadherneho
19. 9. 2007 16:47 - nereg. jasterka
tak na toto potrebujem viac casu....to si musim vychutnat...
20. 9. 2007 19:37 - nereg. DŽÍ
zase som nedýchala a táto bola dosť dlhá,
si výborná holka
28. 9. 2007 16:55