Basnicky.sk

Tam- kam ty, pôjdem láska



Zostal si sám? S prázdnym náručím
uväznený v spleti zradných pavučín.
Rozpliesť chceš ju , krehkú sieť?
Hľadáš silu, tej už niet.!
Prebudiť sa smieš, dúfaš len,
že tá bolesť je len sen!

Nechceš pohľad spustiť,
z jej pier- vieš ! Chce opustiť
tento svet! Ty verný túžiš byť,
no ona- tíško kradne láskyplný cit,
berie si ho do uplakanej zeme.
Bojíš sa byť sám! Unesieš to bremä?

I pripomínaš si to v slove,
Už má jeseň farby snové
- keď Tvoja milá a krása jej líc
i pôvab- skryl sa za tisíc
tmavých hôr, čo prekážky chcú klásť -
-chodník, chmára či krutý dážď?

Odpustiť už nie si v stave ,
rozhrešenie dá boh, len či v práve?
Už spala . Učila ho kráčať celú dobu
kráčal, šiel – ale k svojmu hrobu.
Čuješ- stromy plačú, čo lemujú alej !
Nie- láska, povedal, už nejdem ďalej !

dátum vloženia
18. 9. 2007 23:02
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Smutné
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Ruža

    Tak toto je veľmi smutné

    18. 9. 2007 23:40
  2. HUD81

    tie moje pokusy pri tomto vyzarajú ako odpad...

    toto je niečo úžasné... hawk

    18. 9. 2007 23:48
  3. nereg. D

    atrapa zas vyronila čiernu perlu, ked to dočítala...
    stále tie príbehy mna v tvojich...
    /touto básnou si ma dostal, chytil za to čo obýva čiernota.../

    19. 9. 2007 10:39
  4. nereg. milson5

    super slova z nadherneho

    19. 9. 2007 16:47
  5. nereg. jasterka

    tak na toto potrebujem viac casu....to si musim vychutnat...

    20. 9. 2007 19:37
  6. nereg. DŽÍ

    zase som nedýchala a táto bola dosť dlhá,
    si výborná holka

    28. 9. 2007 16:55