Basnicky.sk

Po ceste
roztrhlo sa mi srdce
to rozletelo sa natisíce malých
presne opísali môj vzdych
Neviem ako som to dokázala prežiť
lebo tesného pocitu nedokážem sa zbaviť
a už som milión rokov od teba
no zdá sa, že moje srdce bije len pre teba
Preto si ho vytrhnem z hrude
dám ho do cely a tam umierať bude.
Je to škaredé, alebo krásne?
Iba ty ma nútiš písať básne!

Najradšej by som ti to napísala
tak ohlás sa!
Lenže to nedá sa! Nedá sa,
nie,
ale tak strašne sa mi cnie!
Zmysel odišiel, zmätok ostáva,
v mysli vynorila sa mi tvoja postava.
Potrebujem niekoho-niekde-ty si tu chvíľu
a máš neskutočnú silu.

Každá smutná pieseň mi nosí tvoju tvár
usmievaš sa
nalejem si bieleho vína plný pohár
zabíjaš ma
tvoje ruky mi pripomínajú nádej
pokojne si z mojej duše odlej
veď tvoje oči to je pasca
iba na okamih ku mne, prosím, vráť sa!
Buďme spolu túto noc,
ale ja zas mám smolu!
Prosím, až do zajtra spolu nebuďme...
Lebo si srdce od žiaľu prebodnem...