Basnicky.sk

Moje oči mrakom sa podobajú,
počas tej nepokojnej noci.
No tvoje jemné ruky teplo sálajú,
v inej lásky náruči.


Slnko na obzore,
nikde vidieť nie je.
Nezáleží na mojom názore,
keď ho obaja už vieme.


Dážď mi chladí moju osamelú tvár,
keď samotou vo mne kričí môj hlas.
Moje márne pokusy vždy vyjdú nazmar,
potom skončím vo vánku vetra ako vysušený klas.


Pretože sýtosť lásky som nikdy nepoznala,
srdce mi hladom kričí.
Holubienku lásky som k tebe vyslala,
s odkazom, ktorý ma ničí.


No ty obe tváre odvraciaš,
akoby som bola vzduch.
Dýkou v srdci ma opúšťaš,
akoby si strácal sluch.


A ja padám prázdnotou,
ktorou si ma ustavične kŕmil.
Kričím naprieč slobodou,
že ten dážď ma oslobodil.